Za dobrú voľbu kandidáta
na generálneho prokurátora
V júli 2020 skončilo funkčné obdobie generálnemu prokurátorovi Jaromírovi Čižnárovi, ktorý túto funkciu vykonával od júla 2013. Keďže však v tomto období nebol zvolený nový generálny prokurátor, Jaromír Čižnár pokračoval vo výkone funkcie v súlade so zákonom, kým sa k 10.8.2020 nevzdal tejto funkcie. Od 11.8.2020 v súlade so zákonom vykonáva funkciu generálneho prokurátora Viera Kováčiková, prvá námestníčka generálneho prokurátora.
Od 9.10.2020 poznáme mená uchádzačov o funkciu generálneho prokurátora. Voľba generálneho prokurátora by mala v parlamente prebehnúť na schôdzi, ktorá začína dňa 24.11.2020.
Prečo je generálny prokurátor dôležitý?
Generálny prokurátor riadi a kontroluje celú prokuratúru.
Všetci prokurátori sú podriadení generálnemu prokurátorovi. Z tejto pozície môže všetkým prokurátorom dávať pokyny, ako majú postupovať v konaní alebo pri plnení úloh prokuratúry. Tiež môže rozhodnúť o tom, že úlohy, ktoré boli zverené jednému
prokurátorovi, vykoná iný prokurátor. V jeho kompetencii je rozhodnúť aj o tom, že prokurátor má podať obžalobu na súd proti konkrétnej osobe alebo podať odvolanie. Generálny prokurátor však nemôže podriadeným prokurátorom dávať tzv. negatívne pokyny, nemôže teda uložiť prokurátorovi, aby niečo nekonal, aby nepodal obžalobu či odvolanie. Generálny prokurátor tak významným spôsobom môže ovplyvňovať plnenie všetkých kompetencií prokuratúry tým správnym ale aj nesprávnym smerom, čo závisí od toho, kto túto funkciu vykonáva. Generálny prokurátor má kompetencie zasiahnuť do akékoľvek prípadu na prokuratúre.
Aké konkrétne kompetencie má generálny prokurátor?
Generálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch prokuratúry, a to najmä prostredníctvom nasledujúcich činností:
- vydáva služobné predpisy, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov a ostatných zamestnancov prokuratúry. Tieto predpisy sú zverejnené TU,
- vydáva stanoviská pre jednotné uplatňovanie zákonov, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov a ostatných zamestnancov. Tieto stanoviská nájdete TU,
- vydáva právne a organizačné akty, ktoré sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,
- má významný dosah na personálne obsadenie celej prokuratúry (Generálny prokurátor na základe zákonných podmienok vymenúva a aj odvoláva každého prokurátora, rozhoduje o preložení prokurátora na inú prokuratúru, o dočasnom pozastavení funkcie prokurátora, či o zložení výberovým komisií na výber prokurátorov a o zložení disciplinárnych komisií),
- môže vydávať pokyny všetkým prokurátorom, ako majú postupovať v konaní a pri plnení úloh prokuratúry, môže rozhodnúť o tom, že úlohy zverené jednému prokurátorovi vykoná iný prokurátor,
- môže zrušiť akékoľvek právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta pre nezákonnosť (aj uznesenie o vznesení obvinenia),
- môže nariadiť preskúmať postup vyšetrovateľov, ak sa domnieva, že nebol dodržaný zákonný postup,
- generálny prokurátor môže podľa trestného poriadku podať dovolanie proti akémukoľvek výroku.
Z ďalších právomocí sú významné najmä tieto:
- podáva parlamentu raz za rok správu o činnosti prokuratúry, ktorá obsahuje jej poznatky o stave zákonnosti na Slovensku. Správy o činnosti za uplynulé roky nájdete TU,
- je oprávnený predkladať predsedovi národnej rady a vláde podnety na prijatie zákonov, ich zmeny alebo doplnenia,
- oznamuje národnej rade, že poslanec bol pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine a žiada o vydanie súhlasu na jeho zadržanie. Generálny prokurátor žiada národnú radu o vydanie súhlasu na vzatie poslanca národnej rady do väzby,
- môže podať národnej rade návrh na voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu,
- môže sa zúčastňovať na schôdzach národnej rady a jej výborov,
- je oprávnený obrátiť sa na ústavný súd s viacerými návrhmi, napr. s návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov, o výklad ústavy alebo s návrhom na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia. Na ústavný súd sa môže obrátiť aj so sťažnosťou proti výsledku referenda alebo tiež s návrhom na začatie konania o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu s ústavou alebo ústavným zákonom,
- oznamuje predsedovi ústavného súdu, že sudca ústavného súdu bol pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu,
- je oprávnený požiadať ústavný súd o vydanie súhlasu na vzatie sudcov do väzby,
- iba generálny prokurátor je oprávnený rozhodovať o sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ak je obvineným sudca,
- je oprávnený podávať najvyššiemu súdu podnety na zaujatie stanoviska na zabezpečenie jednotného výkladu zákona, je oprávnený zúčastniť sa na rokovaní pléna najvyššieho súdu,
- civilné kódexy priznávajú osobitne generálnemu prokurátorovi oprávnenie podať „dovolanie generálneho prokurátora“, ktorým môže generálny prokurátor napadnúť právoplatné rozhodnutie civilného súdu a zvrátiť jeho výsledok,
- Generálny prokurátor môže podať žalobu na rozpustenie politickej strany.
Voľba generálneho prokurátora
Voľba nového generálneho prokurátora v roku 2020 môže významným spôsobom ovplyvniť smerovanie a charakter prokuratúry na ďalších sedem rokov a tiež významným spôsobom ovplyvniť právny štát na Slovensku.
Generálneho prokurátora volí Národná rada Slovenskej republiky a vymenúva prezident Slovenskej republiky na sedem rokov. Nie je možné ho zvoliť opakovane.
Kto sa môže stať generálnym prokurátorom?
V súčasnosti sa prokurátorom môže na základe zmien účinných od 8. 9. 2020 stať občan Slovenskej republiky, ktorý:
- je voliteľný do národnej rady
- dosiahol vek 40 rokov
- má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
- je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní
- je bezúhonný
- posledné dva roky pred vymenovaním nevykonával funkciu prezidenta Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, predsedu, vedúceho, riaditeľa alebo podpredsedu ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, štátneho tajomníka, verejného ochrancu práv, generálneho tajomníka služobného úradu, predsedu samosprávneho kraja, primátora alebo starostu
- jeho morálne vlastnosti a doterajší život dávajú záruku, že funkciu generálneho prokurátora bude riadne a čestne vykonávať.
Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a v prípade obzvlášť závažného zločinu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu prijímania úplatku, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol pre takýto trestný čin odsúdený.
O tom, či uchádzač spĺňa tieto podmienky, rozhoduje Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR.
Kto môže podať návrhy na kandidátov na generálneho prokurátora?
Na základe zmien účinných od 8.9.2020 návrh na voľbu na generálneho prokurátora môžu podať národnej rade:
- poslanec národnej rady,
- minister spravodlivosti Slovenskej republiky,
- verejný ochranca práv,
- Rada prokurátorov Slovenskej republiky,
- profesijná organizácia právnikov,
- právnická fakulta vysokej školy so sídlom v Slovenskej republike2ba) a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied.
Ako sa z kandidáta stane generálny prokurátor?
- Podanie návrhu na kandidáta – Návrh môžu podať poslanci národnej rady, minister spravodlivosti, verejný ochranca práv, rada prokurátorov, profesijná organizácia právnikov, právnická fakulta vysokej školy so sídlom v Slovenskej republike a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Návrh musí byť odôvodnený a jeho prílohami musia byť životopis a motivačný list kandidáta. Kandidát tiež musí s návrhom predložiť aj koncepciu riadenia a ďalšieho rozvoja prokuratúry. Návrhy sa podávajú ústavnoprávnemu výboru v termíne, ktorý určí predseda národnej rady.
- Prerokovanie návrhov v ústavnoprávnom výbore – Ústavnoprávny výbor pozve kandidáta na verejné vypočutie, kde umožní každému kandidátovi vystúpiť bez účasti ostatných navrhnutých kandidátov. Navrhnutý kandidát sa najprv predstaví a následne odpovedá na otázky poslancov prítomných na schôdzi ústavnoprávneho výboru a prezidenta republiky. Zo schôdze výboru sa uskutočňuje verejne dostupný audiovizuálny prenos. Po vypočutí výbor predloží návrh so svojím stanoviskom k navrhovaným kandidátom predsedovi národnej rady, ktorý voľbu navrhne na program najbližšej schôdze národnej rady.
- Voľba kandidáta v pléne národnej rady – Zvolený je ten kandidát, ktorý získa v parlamente nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov (znamená to, že za určitých okolností pri minimalistickom scenári môžu na zvolenie generálneho prokurátora postačovať hlasy len 39 poslancov). Voľba generálneho prokurátora v parlamente môže byť tajná alebo verejná: vo všeobecnosti parlament hlasuje verejne, tajne hlasuje vtedy, ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada.
- Vymenovanie Generálneho prokurátora SR – Generálneho prokurátora vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh národnej rady. V súlade s nálezom ústavného súdu (sp. zn. I. ÚS 397/2014) má prezident právo nevymenovať generálneho prokurátora zvoleného parlamentom, ak na to existuje mimoriadne závažný dôvod. Rozhodnutie ústavného súdu je dostupné TU.
Čo sa stane, ak generálnemu prokurátorovi uplynie mandát a nový ešte nebude zvolený či vymenovaný?
Zákon pamätá aj na takúto situáciu. Mandát generálneho prokurátora sa automaticky predĺži až do času, kým nový generálny prokurátor zloží sľub.
Môže nastať aj situácia, že doterajšiemu generálnemu prokurátorovi sa mandát nepredĺži, pretože zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, prípadne ak bol z funkcie odvolaný alebo sa jej vzdal, a nový generálny prokurátor ešte nezložil sľub. V takom prípade generálneho prokurátora zastupuje v plnom rozsahu prvý námestník generálneho prokurátora. Všetko až do času, kým nový generálny prokurátor zloží sľub.
Koľko zarába generálny prokurátor?
Plat generálneho prokurátora je 1,3-násobok platu poslanca parlamentu.
(Poslancovi patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok znížený v závislosti od schodku rozpočtu). Mesačný plat poslanca v roku 2019 bol v hrubom 3039 €.
Okrem platu patrí generálnemu prokurátorovi aj mesačný funkčný príplatok vo výške 331,94 eura a má nárok na rôzne paušálne náhrady. Plat patrí generálnemu prokurátorovi ešte tri mesiace po skončení výkonu funkcie.
Generálny prokurátor má právo bezplatne užívať primerane vybavený byt, ak má trvalý pobyt mimo Bratislavy.
Prečo je prokuratúra dôlezitá?
Prokuratúra je osobitný samostatný ústavný orgán s jedinečnými právomocami. Tými sú predovšetkým tieto:
- Jedine prokurátor môže podať obžalobu v trestnom konaní. Bez obžaloby nie je možné súdiť a odsúdiť páchateľa trestného činu.
- Prokurátor dohliada na dodržiavanie práv ľudí držaných v zariadeniach, kde je obmedzená ich osobná sloboda. Takými súd napríklad ústavy na výkon väzby a trestu odňatia slobody („väzenia“), azylové zariadenia, reedukačné a iné špeciálne výchovné
zariadenia pre deti a mladistvých, ale tiež detské domovy či psychiatrické liečebne. - Prokurátori kontrolujú aj postupy a rozhodovanie štátnych orgánov a obcí. Môžu napríklad napadnúť stavebné povolenie pre jeho nezákonnosť.
- Prokurátori môžu chrániť práva ľudí alebo verejný záujem aj tým, že vstúpia do niektorých konaní netrestného charakteru. Prokurátori tak napríklad môžu ovplyvniť to, akým spôsobom sa rozhoduje o dieťati v spore medzi rodičmi.
Ako funguje prokuratúra?
Prokuratúra je hierarchicky usporiadaná inštitúcia. Na jej čele je generálny prokurátor, ktorému sú podriadení všetci ostatní prokurátori.
Prokuratúru na Slovensku tvorí:
- Generálna prokuratúra SR (Sídli v Bratislave a na jej čele stojí generálny prokurátor. Osobitnou súčasťou generálnej prokuratúry je Úrad špeciálnej prokuratúry s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky)
- krajské prokuratúry (sídla krajských prokuratúr kopírujú sídla krajských súdov)
- okresné prokuratúry (sídla okresných prokuratúr kopírujú sídla okresných súdov)
V rámci hierarchického systému pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Generálna prokuratúra je nadriadená ostatným prokuratúram, krajské prokuratúry sú nadriadené okresným prokuratúram vo svojom územnom obvode.
Prokuratúra na Slovensku je osobitný ústavný orgán, ktorý má samostatné postavenie. Nie je súčasťou výkonnej ani súdnej moci. Tento typ prokuratúry má široké kompetencie, a to nielen v trestnom konaní, ale kontroluje dodržiavanie zákonnosti aj v ďalších oblastiach ochrany verejného záujmu. Iným typom sú štátne zastupiteľstvá, ktoré majú užšie kompetencie, zvyčajne len v trestnom konaní a sú podriadené výkonnej moci (napr. v Českej republike sú podriadené ministrovi spravodlivosti).
Podrobnosti o fungovaní prokuratúry upravujú najmä tieto zákony:
- Zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre
- Zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
Aké má prokuratúra právomoci?
Prokuratúra má v právnom systéme SR širokú a pestrú škálu právomocí.
Prokurátor musí konať aktívne, iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov. Dôležitým prvkom v činnosti prokuratúry je aktivita, a to pri zisťovaní nezákonného konania, pri odstraňovaní nezákonnosti aj pri potláčaní kriminality.
1. Trestné konanie
Kľúčovou oblasťou pôsobnosti prokuratúry je trestné konanie a právomoc obžalovať. Prokurátor je pánom sporu v predsúdnom konaní (t.j. pred začatím trestného stíhania aj v prípravnom konaní). Jedine prokuratúra má právomoc postaviť trestne stíhanú osobu pred súd. Tým, že prokuratúra vyšetruje a stíha trestné činy, chráni práva a oprávnené záujmy ľudí a spoločnosti (životy, zdravie, majetok či súkromie)
- Prokurátor v trestnom konaní háji záujem na riadnom objasnení trestnej činnosti.
- Prokurátor dbá aj na zabezpečenie práv poškodených v trestnom konaní
- Prokuratúra vykonáva dôležité právomoci už pred tým, ako sa vec dostane na súd, v štádiu vyšetrovania. Prokurátor je dozorcom nad vyšetrovaním trestných činov, môže aktívne zasiahnuť do vyšetrovania, ktoré vedie policajt. Prokurátor tak môže
usmerňovať policajta pri vyšetrovaní, prikázať mu, aby vykonal nejaký úkon, alebo rozhodnúť, že celé vyšetrovanie bude viesť sám. Prokurátor môže tiež zrušiť nezákonné a neopodstatnené rozhodnutia policajta. Prokurátor môže odňať vec jednému policajtovi a prikázať ju inému. - Prokuratúra môže rozhodnúť o osude vyšetrovaných a trestne stíhaných osôb. Len prokurátor môže podať obžalobu, navrhnúť súdu, aby obvineného vzal do väzby, ale môže tiež s obvineným uzavrieť dohodu o vine a treste, zastaviť alebo podmienečne
zastaviť trestné stíhanie, schváliť zmier, či rozhodnúť, že skutok sa bude prejednávať ako priestupok. Prokurátor môže tiež nariadiť zaistenie majetku obvineného, navrhnúť jeho vyžiadanie z cudziny, a môže tiež nariadiť exhumáciu mŕtvoly. - O vine a treste však v každom prípade musí rozhodnúť súd.
2. Dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená
Prokuratúra vykonáva dozor v miestach, kde sú osoby pozbavené osobnej slobody alebo ich osobná sloboda je obmedzená, a to napríklad
- v zariadeniach, kde odsúdení vykonávajú trest odňatia slobody,
- v zariadeniach, kde väzobne stíhaní obvinení ešte len čakajú na verdikt súdu,
- na miestach kde sa vykonáva ochranné liečenie, ktoré sa napríklad môže uložiť odsúdeným páchateľom trestných činov, ktorí sú závislí na alkohole alebo sú drogovo závislí,
- v zariadeniach, kde sa vykonáva ochranné opatrenia uložené napríklad mladistvým, osobám, ktoré nie sú pre nepríčetnosť trestne zodpovedné, a odsúdeným osobám trpiacim duševnou poruchou,
- v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorých sa nachádzajú v ústavnej starostlivosti osoby, od ktorých sa nevyžaduje informovaný súhlas, ide napríklad o osoby, ktorých zdravotný stav si nevyhnutne vyžaduje umiestnenie na psychiatrii; takéto osoby môžu byť na psychiatrii umiestnené na nevyhnutne potrebný čas aj nedobrovoľne.
3. Civilné a správne súdne konania
Prokuratúra vykonáva svoje právomoci ale aj v civilných konaniach. Prokurátor môže začať civilné konanie, či vstúpiť do už začatého civilného procesu (stať sa stranou v konaní). V rámci týchto konaní môže podávať sťažnosti, odvolania aj ďalšie opravné prostriedky. Prokuratúra v rámci civilných konaní zastupuje štát. Prokurátor môže vstúpiť do väčšiny konaní, okrem niektorých výnimiek, ako je napríklad rozvod manželstva.
- Prokurátor môže podať civilnú žalobu, napríklad v konaniach o určenie vlastníctva. Prokurátor môže vstúpiť do začatého konania v sporoch, v ktorých ako jedna zo strán vystupuje štát (alebo právnická osoba spojená so štátom), samospráva (obec alebo vyšší územný celok), ale aj v sporoch o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
- Prokurátor môže byť aktívny aj v nesporovej agende, a to napríklad v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, konaniach vo veciach určenia rodičovstva, konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Prokurátor je oprávnený vstúpiť aj do konaní o dedičstve, do konaní vo veciach obchodného registra, do konania o vyhlásenie za mŕtveho, o spôsobilosti na právne úkony či do konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení.
- Prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom. V takom konaní má prokurátor silné postavenie, má napríklad právo nahliadnuť do súdneho spisu, aj keď ide o konanie, v ktorom nie je stranou v konaní. Môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest. Prokurátor je tiež oprávnený podať žalobu proti nečinnosti alebo tiež proti uzneseniu obecného zastupiteľstva či proti všeobecne záväznému nariadeniu obce.
4. Iné netrestné konania
Prokuratúra plní úlohy aj v inej ako v trestnej oblasti, napr. kontroluje zákonnosť konania orgánov verejnej správy, ako sú napr. okresné úrady či obce. Môže tak napadnúť nezákonnosť rozhodnutí stavebných úradov, postupu ministerstva či všeobecne záväzných nariadení obce.
Prokurátor môže v rámci tejto agendy vydávať protesty a upozornenia, či podávať žaloby alebo vstupovať do konaní pred správnym súdom. (viď kapitolu civilné a správne súdne konania)
Prokurátori
V rámci hierarchického systému prokuratúry pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti a všetci sú podriadení generálnemu prokurátorovi SR.
Na generálnej prokuratúre pôsobia prokurátori generálnej prokuratúry, na krajských prokuratúrach pôsobia prokurátori krajskej prokuratúry a na jednotlivých okresných prokuratúrach prokurátori okresnej prokuratúry. V rámci generálnej prokuratúry pôsobia, oddelene na Úrade špeciálnej prokuratúry, prokurátori špeciálnej prokuratúry.
Prokurátorom sa v Slovenskej republike môže stať ten, kto:
- je štátnym občanom SR,
- získal vysokoškolské právnické vzdelanie,
- má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie prokurátora,
- je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prokurátora bude riadne vykonávať (za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin),
- ovláda štátny jazyk,
- má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
- nie je členom politickej strany ani politického hnutia,
- zložil odbornú justičnú skúšku,
- úspešne absolvoval výberové konanie (to neplatí pre právnych čakateľov prokuratúry, ktorí nemusia absolvovať výberové konanie),
- súhlasí s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru.
No Results Found
The page you requested could not be found. Try refining your search, or use the navigation above to locate the post.