Jozef Čentéš (1967) je prokurátorom Generálnej prokuratúry SR od roku 1999, pričom od roku 2004 zastáva funkciu zástupcu riaditeľa trestného odboru. Na prokuratúre pôsobí s krátkou prestávkou od roku 1991, pričom začínal ako prokurátor okresnej prokuratúry.

Pôsobí aj na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ako vedúci Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky. V odbore trestné právo získal najvyšší akademický titul „profesor“.

Jozef Čentéš uvádza vo svojom životopise obsiahlu vedeckú a publikačnú činnosť z oblasti trestného práva, je členom niekoľkých vedeckých rád na právnických fakultách. Okrem internej pedagogickej činnosti na Univerzite Komenského v Bratislave je aj externým členom pedagogického zboru Justičnej akadémie SR. Bol členom rôznych pracovných skupín a odborných komisií, napríklad bol členom pracovnej skupiny pre problematiku zaisťovania majetku či pracovnej skupiny zameranej na využívanie alternatívnych trestov a elektronického monitoringu osôb.

Jozefa Čentéša už raz parlament zvolil za generálneho prokurátora. Prezident Gašparovič ho však za generálneho prokurátora odmietol vymenovať. Tento spor sa dostal až na Ústavný súd SR, ktorý rozhodol, že prezident Gašparovič tým, že Jozefa Čentéša nevymenoval za generálneho prokurátora, konal protiústavne.

Jozefa Čentéša za kandidáta na generálneho prokurátora navrhuje 7 subjektov: Rada prokurátorov, Verejná ochrankyňa práv SR, Slovenská komora exekútorov, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici - Právnická fakulta, Paneurópska vysoká škola - Fakulta práva, Univerzita Komenského v Bratislave – Právnická fakulta a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach – Právnická fakulta.

• Formalistické vyžadovanie správ a plnenia vydaných opatrení, ktoré neprimerane zaťažujú radových prokurátorov
• Nerovnomerné zaťažovanie jednotlivých prokurátorov
• Existencia korupcie vo verejnom živote a nehospodárne nakladanie s majetkom štátu
• Uzatvorenosť prokuratúry pred verejnosťou a chýbajúca verejná kontrola prokuratúry
• Neefektívne vyvodzovanie zodpovednosti voči prokurátorom

• Posilnenie nezávislosti prokuratúry od výkonnej moci (uchádzač zastáva názor, že pretvorenie prokuratúry na štátne zastupiteľstvo a jej podriadenie výkonnej moci nepredstavuje krok správnym smerom).
• Zachovanie čo najširších oprávnení prokuratúry v netrestnej oblasti.
• Preverenie postupov a rozhodnutí v trestných veciach, ktoré v očiach verejnosti vzbudzujú pochybnosti o ich zákonnosti a objektívnom posúdení zo strany OČTK, vrátane prokuratúry.
• V tejto súvislosti uchádzač plánuje vykonať audit negatívnych rozhodnutí počas predchádzajúceho obdobia, v ktorých bolo rozhodnuté o odmietnutí trestného oznámenia, o zastavaní trestného stíhania, z dôvodu, že sa skutok nestal, o zrušení právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní zo strany generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku či aplikáciou § 39 o mimoriadnom znížení trestu.
• Nové nastavenie vzťahov medzi generálnou prokuratúrou a krajskými a okresnými prokuratúrami.
• Odklon od formalistického vyžadovania správ a plnenia vydaných opatrení od radových prokurátorov, zjednodušiť formálny proces podávania správ.
• Vytvoriť nový legislatívno-analytický odbor na Generálnej prokuratúre SR.
• Nanovo nastaviť vykonávanie previerok práce na krajských a okresných prokuratúrach.
• Aktívnejšia komunikácia generálnej prokuratúry s krajskými a okresnými prokuratúrami.
• Sústrediť sa na výsledky práce radových prokurátorov a k tomu zamerať riadiacu, kontrolnú a metodickú činnosť.
• Posilnenie samostatnej rozhodovacej právomoci prokurátorov.
• Otvorenie výberových konaní na miesta právnych čakateľov, prípadne na funkcie vedúcich prokurátorov o zástupcov z externého prostredia.
• Povolenie vyšším súdnym úradníkom s justičnou skúškou uchádzať sa o post právneho čakateľa prokuratúry.
• Doplnenie disciplinárnych komisií o ľudí z externého prostredia (uchádzač víta návrhy k vytvoreniu Najvyššieho správneho súdu SR).
• Kvalitný výber nových námestníkov generálneho prokurátora.
• Vykonanie personálneho auditu generálnej prokuratúry a krajských prokuratúr a zmeny organizačných zložiek.
• Opatrenia v personálnej oblasti konzultovať s Radou prokurátorov a pričom táto spolupráca by sa mala posilniť.
• V súvislosti so zriadením Európskej prokuratúry zaoberať sa ďalším smerovaním Úradu špeciálnej prokuratúry a jej organizačnou štruktúrou – plánuje vyhodnotiť efektivitu činnosti úradu, posúdiť rozsah jej vecnej príslušnosti a personálne posilniť oddelenie korupcie.
• Dôraz na výber právnych čakateľov prokuratúry.
• Sfunkčnenie asistentov prokurátora.
• Dôraz na kariérny rast, vzdelávanie a špecializáciu prokurátorov.
• Zaviesť náhodné prideľovanie trestných vecí.
• Zásadné rozhodnutia a právne vety z rozhodovacej činnosti jednotlivých prokuratúr uverejňovať v rámci vlastnej Zbierky rozhodnutí Generálnej prokuratúry SR a prokuratúr SR.
• Ustanovenie § 363 Trestného poriadku by sa malo aplikovať iba v prípadoch zásadného porušenia zákona.
• Zatraktívnenie webového sídla generálnej prokuratúry.
• Proaktívnejšie tlačové oddelenie generálnej prokuratúry.
• Nekompromisný postih páchateľov domáceho násilia a násilia páchaného na deťoch.
• Posilniť existujúcu špecializáciu prokurátorov v práci s obzvlášť zraniteľnými obeťami v trestnom konaní v záujme predchádzania ich sekundárnej viktimizácie.
• Odbremeniť prokurátorov od agendy, ktorá nesúvisí s prokurátorskou činnosťou.
• Zverejňovanie všetkých rozhodnutí prokurátora po právoplatnom skončení trestnej veci.
• Podrobnejšie majetkové priznania prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, vrátane osôb, ktoré s nimi žijú v jednej domácnosti, vrátane majetku, ktorý užívajú.
• Zavedenie povinnosti podať majetkové priznanie aj tretej osobe, ktorá prokurátorovi alebo čakateľovi poskytla majetok nad rámec zákonom ustanovenej sumy.
• Povinnosť uchádzačov o pôsobenie na prokuratúre podať vyhlásenie o blízkych osobách pôsobiacich v rezorte prokuratúry a justície.
• Zavedenie povinného 5-ročného hodnotenia prokurátorov podľa merateľných ukazovateľov s nadviazaním na ich kariérny postup.
• Obmedzenie maximálnej vekovej hranice výkonu funkcie prokurátora obdobne ako u sudcov.
• Obmedziť funkčné obdobia vedúcich prokurátorov okresných a krajských prokuratúr na maximálne dve funkčné 5-ročné obdobia.
• Prepojenie informačných systémov medzi prokuratúrou a súdmi, vytvorenie elektronického spisu.
• Podporuje úvahy o kreovaní Veľkej rady prokuratúry, ktorá by mala fungovať popri súčasnej Rade prokurátorov, a ktorá by mala byť zložená zo zástupcov samosprávy prokuratúry, zástupcov prezidenta, parlamentu a vlády. Jej úlohou by bola verejná kontrola prokuratúry.

Tomáš Honz (1975) vykonáva od roku 2013 funkciu prokurátora na Úrade špeciálnej prokuratúry, kde vedie oddelenie extrémistickej kriminality. Dovtedy vykonával funkciu prokurátora na okresnej prokuratúre v trestnej oblasti. V rámci tejto funkcie sa venoval takmer všetkým oblastiam kriminality.

Ovláda anglický a nemecký jazyk. Má bezpečnostnú previerku stupňa „prísne tajné“. Absolvoval školenia na zvládnutie líderstva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu.

V životopise neuvádza publikačnú činnosť.

Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhla poslankyňa koaličnej strany SaS Anna Zemanová.

• Nesúlad očakávaní jednotlivých prokurátorov na nižších stupňoch prokuratúry s organizáciou a riadením prokuratúry (odklon vedenia od potrieb prokurátorov, prokurátori sa cítia paralyzovaní, neprimerane zaťažení, čo má vplyv na výkonnosť)
• Strata vzorov odborne zdatných a pracovitých prokurátorov na vyšších postoch
• Slabá výkonnosť časti polície v trestnom konaní
• Potláčanie iniciatívy prokurátorov
• Presadzovanie individuálnych záujmov nad verejný záujem
• Rezignácia prokurátorov na svoje spoločenské postavenie – prokurátori majú nízke sebavedomie v rámci rezortu z dôvodu zlého vedenia prokuratúry

• Potrebná komunikácia s prokurátormi a zamestnancami na všetkých stupňoch prokuratúry.
• Generálny prokurátor musí prejavovať prokurátorom podporu.
• Oslabenie monokracie generálneho prokurátora.
• Autorita generálneho prokurátora by sa mala prejavovať v podstatných situáciách.
• Zamedzenie šikany prokurátorov za vymyslené či bagateľné previnenia (pravidlom pre posudzovanie: Konal prokurátor v dobrej vôli za účelom dosiahnutia zákonného cieľa?).
• Posilnenie procesnej samostatnosti dozorových prokurátorov (po 3-5 rokoch praxe) – zvýšiť zodpovednosť radových prokurátorov a znížiť vplyv vedúceho prokurátora.
• Etická komisia sa má venovať aj vzťahom medzi podriadenými a nadriadenými prokurátormi.
• Zvýšenie sebavedomia prokurátorov (poskytnutie možnosti na vzdelávanie a profesionálny rast, poskytnutie povzbudenia v citlivých kauzách a ocenenie proaktívneho prístupu).
• Obnova vydávania informačného spravodaja (slúžiť by mal na informovanie o služobnom postupe prokurátorov, na zdieľanie názorov prokurátorov, právnych a organizačných pohľadov).
• Sprehľadnenie intranetu prokuratúry.
• Sporné či závažné kroky by generálny prokurátor mal vysvetľovať Rade prokurátorov.
• Nevyhnutnosť otvorenia Rady prokurátorov ako aj procesov v prokuratúre verejnosti.
• Posilnenie právomocí Rady prokurátorov (analógia so Súdnou radou SR).
• Neprípustnosť ovplyvňovania práce prokurátora zo strany politikov či iných skupín, štruktúr.
• Disciplinárne previnenia prokurátorov by mal rozhodovať Najvyšší správny súd.
• Sfunkčnenie postavenia asistentov prokuratúry.
• Na každé miesto prokurátora by sa malo konať výberové konanie, na ktoré by sa mohli prihlásiť aj uchádzači pôsobiaci mimo prokuratúry.
• Výberové konania by sa mali zamerať viac na posúdenie osobnostných predpokladov na výkon funkcie prokurátora a zisťovanie predispozície ku korupčnému správaniu a psychologickej profilácie uchádzačov.
• Členovia výberových komisií by mali byť aj mimo prokuratúry nominovaní prezidentom, NR SR, ombudsmanom, ale väčšinu by mali tvoriť zástupcovia Rady prokurátorov.
• Zriadenie samostatnej inšpekcie pre prokurátorov pri Generálnej prokuratúre.
• Posilnenie prvostupňových prokuratúr, druhostupňovú agendu previesť na krajské prokuratúry (dohľad generálnej prokuratúry ponechať len v najzásadnejších veciach).
• Generálna prokuratúra ba mala zabezpečovať odbornú podporu okresným a krajským prokuratúram.
• Generálny prokurátor by mal mať možnosť vydať pozitívny pokyn každému prokurátorovi.
• Generálny prokurátor musí stále ostať v pozícii, aby mohol slobodne rozhodovať.
• Prokurátor má mať zabezpečenú samostatnosť.
• Výkonná moc nesmie zasahovať do živých vecí.
• Prokuratúra musí byť politicky nestranná – nesmie tolerovať trestné činy žiadnych politikov.
• Potrebná intenzívnejšia kontrola prokuratúry zvonku – osobitný Výbor na kontrolu činnosti prokuratúry zriadený pri NR SR.
• Zjednodušenie trestného konania cez novelizáciu Trestného poriadku (potreba ustáliť novú hranicu medzi potrebami a právami správ v prípravnom a súdnom trestnom konaní).
• Dobre nastaviť spoluprácu s inými orgánmi verejnej moci.
• Vzťah prokurátor-policajt musí ostať v pozícii nadriadenosti prokurátora, nie je možné zohľadňovať osobné vzťahy vedúcich prokurátorov a funkcionárov polície.
• Kauzy nesmú končiť na prokuratúre - v dôvodných prípadoch je potrebné odovzdávať veci na vybavenie policajtom a dôsledne žiadať ich preverenie.

Ján Hrivnák (1960) pôsobí od roku 2004 ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, na ktorej zastáva funkciu riaditeľa Odboru všeobecnej kriminality.

Na prokuratúre pôsobí od roku 1983, pričom bol postupne prokurátorom Vojenskej obvodnej prokuratúry ako aj Vyššej vojenskej prokuratúry.

Ján Hrivnák je externým členom pedagogického zboru Justičnej akadémie SR. Zároveň je asistentom na Katedre medicínskeho práva Lekárskej fakulty SZU v Bratislave a prednáša aj na seminároch organizovaných Úradom vlády SR pre zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy.

Ján Hrivnák na post generálneho prokurátora kandidoval už v minulosti, a to vo voľbe v roku 2010. V minulosti čelil disciplinárnemu konaniu, v dôsledku čoho bol odvolaný z funkcie riaditeľa Odboru všeobecnej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry. V rámci disciplinárneho konania sa však nepreukázalo z jeho strany pochybenie, a preto bolo konanie zastavené. Uchádzač v motivačnom liste označil toto disciplinárne stíhanie za účelové.

Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhla Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta.

• Dôvera verejnosti k prokuratúre neustále klesá
• V dôsledku páchania kriminality dochádza k výraznému odčerpaniu verejných zdrojov, uchádzač poukazuje na rozkrádanie, nelegálny presun verejných prostriedkov do súkromných rúk cez korupciu, machinácie pri verejnom obstarávaní a zneužívaní dotácií

• Zamerať výberové konania ľudí, ktorí vstupujú do prokuratúry, aj na zisťovanie ich morálnej integrity a majetkových pomerov.
• Nastaviť výberové konania za účasti verejnosti.
• Vytvoriť priestor pre vstup do prokuratúry aj pre uchádzačov s justičnou alebo advokátskou skúškou.
• Určiť skúšobnú dobu začínajúcich prokurátorov na 5 rokov.
• Pri hodnotení prokurátorov sa zamerať aj na vykazovanie počtu vecí právoplatne odsúdených páchateľov, oslobodených páchateľov a zastavených trestných vecí.
• Sfunkčniť inštitút asistenta prokurátora.
• Podporovať a vyhodnocovať vzdelávanie prokurátorov
• Uskutočniť analýzu prvostupňových prokuratúr a prispôsobiť ich organizačnú zmenu podľa vzoru súdnej mapy.
• Vytvoriť inšpekčný orgán generálneho prokurátora.
• Radu prokurátorov rozšíriť o nominantov vlády, parlamentu a tretieho sektora.
• Prideľovanie vecí prokurátorom zabezpečiť cez elektronický náhodný výber pri zohľadnení špecializácie.
• Prijať opatrenia na zrýchlenie konania.
• V zložitých trestných veciach vytvoriť tím dvoch-troch prokurátorov s možnosťou účasti na hlavnom pojednávaní.
• Zlepšiť úroveň komunikácie a spolupráce s Policajným zborom SR v určitých oblastiach.
• Zrušiť správovú povinnosť podriadenej prokuratúry k nadriadenej prokuratúre s výnimkou mimoriadnych vecí.
• V prípade zastavenia trestného stíhania umožniť prokurátorom verejne zdôvodniť svoje rozhodnutie.
• Zaviesť príležitostné hodnotenie vedúcich prokurátorov zo strany podriadených prokurátorov formou anonymnej ankety.
• Zrušiť alebo obmedziť oprávnenia generálneho prokurátora uplatňovať mimoriadny opravný prostriedok podľa § 363 Trestného poriadku (podľa uchádzača ide o skryté negatívne pokyny).
• Zaviesť príležitostné stretávanie generálneho prokurátora s prezidentkou, predsedom parlamentu a predsedom vlády s cieľom získania spätnej väzby k činnosti prokuratúry.
• Sfinalizovať projekt elektronického spisu ako náhrady papierového spracovania spisu.
• Prepojiť elektronický systém so sieťou Policajného zboru, umožniť vzájomnú výmenu elektronických dokumentov.
• Umožniť prokurátorom vstup do elektronických systémov ostatných štátnych orgánov pre potreby zisťovania a zaisťovania podozrivého majetku.
• Zamerať sa na odhaľovanie prípadov rozsiahlej korupcie, ekonomickej kriminality a kriminality súvisiacej s čerpaním eurofondov.

Juraj Kliment (1964) vykonáva od roku 1999 funkciu sudcu trestnoprávneho kolégia na Najvyššom súde SR. Od roku 2006 je riadiacim predsedom senátu. Funkciu trestného sudcu vykonáva nepretržite od roku 1990, pričom bol postupne sudcom okresného ako aj krajského súdu.

Absolvoval viacero odborných stáží na zahraničných súdoch pre trestné veci. Od roku 2020 je členom Súdnej rady SR ako zástupca vlády. Ovláda anglický a nemecký jazyk.

V životopise uvádza jeden publikovaný článok v oblasti trestného práva.

Ako sudca rozhodoval aj v kauze Cervanová, následne spolupracoval na tvorbe knihy s touto tematikou s Petrom Tóthom, o ktorom sa neskôr zistilo, že úzko spolupracoval s Mariánom Kočnerom.

Senát, ktorého bol predsedom, rozhodoval v kauze „nástenkový tender“, za čo získal ocenenie Judikát roka 2019.

Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhol Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied.

• Systémová porucha pri výkone kompetencií prokuratúry ako jediného obžalobcu v krajine
• Pasivita, rutina a miestami až alibizmus niektorých vedúcich činiteľov prokuratúry
• Uzavretosť prokuratúry bez možnosti kontroly procesov
• Pochybnosti o tom, že prokurátori nepostupujú a nerozhodujú profesionálne, aktívne a v prísnom súlade s ústavou a zákonmi (kritizuje napríklad čisto formálny výkon dozoru v trestných veciach, negovanie účinného výkonu dozorových oprávnení, relativizovanie zásady legality a oficiality, zužovanie rozsahu trestného stíhania, nenapadnutie nerešpektovania právneho názoru opravného súdu)
• Náhodné pôsobenie v netrestnej oblasti s častými pochybeniami
• Problémy v personálnych otázkach (napr. generačná výmena prokurátorov, kariérny postup, preradenie prokurátora, disciplinárne konania)
• Nedostatok zdržanlivosti v živých veciach (osobné emócie vo vyjadreniach)
• Nadbytočná byrokratická záťaž prokurátorov

• Návrat prokurátorov k dôslednému využívaniu zákonných oprávnení, k plneniu zákonných povinností a k dominancii hrdosti, zmyslu pre zodpovednosť a ochote získať si dôveru verejnosti zo strany prokurátorov.
• Skvalitnenie riadiacich činností okresných a krajských prokurátorov, pričom by sa mali podieľať aj na vybavovaní vecí.
• Zabezpečenie autonómnosti prokurátorov.
• Plynulá generačná výmena a obmena prokurátorov.
• Zákaz skrátenia praxe čakateľov prokuratúry a dostatočné skúmanie ich spôsobilosti sa stať prokurátorom.
• Kariérny postup by mal prebiehať bez výnimiek a obchádzania príslušných predpisov.
• Potrebné je prehodnotiť pracovné zaradenie niektorých prokurátorov, ktorí nevybavujú prokurátorskú agendu, a zaradiť ich do riadneho výkonu (takéto miesta treba obsadiť neprokurátormi).
• Výkon funkcie okresného a krajského prokurátora by mal byť obmedzený na dve po sebe idúce obdobia.
• Vzdelávanie by malo byť trvalou a kontrolovanou súčasťou výkonu funkcie prokurátora.
• Potrebná účinná kontrola majetkových priznaní prokurátorov.
• Rada prokurátorov a Etická komisia by mali byť začlenené do procesov všeobecnej kontroly, kariérnych postupov a disciplinárnych konaní.
• Presadzovanie zásady lojálnej spolupráce s orgánmi verejnej moci (včasná a účinná spolupráca).
• Potreba vykonať personálny audit prokuratúry na odstránenie byrokratickej záťaže.
• Otvorené, pravdivé a relatívne úplné informovanie o činnosti prokuratúry.
• Presadenie princípov štandardného výkonu právomocí prokuratúry – princípu formálne aj materiálne účinného vykonávania zákonných oprávnení a plnenia povinností, princípu osobnej zodpovednosti každého prokurátora, princípu otvorenosti prokuratúry, princípu kolegiality vo vzťahu medzi prokurátormi, princípu riadneho a včasného uplatňovania disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov.
• Prestavenie výberu prokurátorov, aby boli vyberaní odborne a mravne spôsobilí uchádzači.
• Poskytovať informácie a hovoriť s verejnosťou musí každý prokurátor.

Rastislav Remeta (1972) je prokurátorom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici na oddelení boja proti organizovanému zločinu. Od roku 2016 je členom Etickej komisie prokuratúry, pričom od júla 2020 je jej predsedom.

Rastislav Remeta pôsobí na prokuratúre od roku 1998 a počas tohto obdobia prešiel jej všetkými stupňami. Od roku 2009 pôsobil ako prokurátor Generálnej prokuratúry SR na oddelení násilnej a všeobecnej kriminality a neskôr na odbore osobitného určenia. V roku 2014 bol na vlastnú žiadosť preložený z generálnej prokuratúry na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici.

Vo svojom životopise uvádza publikačnú činnosť a účasť vo viacerých odborných pracovných skupinách. Uchádzač taktiež prednášal a viedol semináre z trestného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a prednášal na tému finančná gramotnosť a jej vzťah k trestnému právu na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Zároveň má skúsenosti s informovaním o činnosti prokuratúry, ktoré nadobudol ako hovorca krajskej prokuratúry.

Absolvoval viacero mediálnych tréningov na Slovensku či v zahraničí.

Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhli poslanci strany OĽaNO, Igor Hus a Ján Krošlák.

• Nedostatočná otvorenosť a transparentnosti prokuratúry
• Nevyhnutný rýchly a nekompromisný reštart v činnosti prokuratúry
• Potreba zvýšenia aktivity prokuratúry pri plnení jej pôsobnosti
• Potreba prinavrátenia dôvery verejnosti v prokuratúru a prokurátorský stav

• Dôraz na dodržiavanie pravidiel prokurátorskej etiky v záujme prinavrátenia dôvery verejnosti v prokuratúru.
• Racionalizácia a reorganizácia organizačných zložiek generálnej prokuratúry, prinavrátenie postavenia a poslania trestnému odboru a jeho oddeleniam na generálnej prokuratúre.
• Vytvoriť analyticko – kriminologický odbor na generálnej prokuratúre.
• Generálna prokuratúra musí dôsledne metodicky riadiť podriadené zložky.
• Vyhodnotiť činnosť a efektívnosť využitia a správy informačných systémov, ktoré prokuratúra využíva.
• Pre trestnú oblasť opätovne vypracovať pokyn generálneho prokurátora o dozore prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v trestnom konaní v jednotlivých štádiách trestného konania (v súčasnosti je príkazom generálneho prokurátora upravená len činnosť prokurátora v netrestnej oblasti).
• Vypracovať metodiku prideľovania nových vecí prokurátorom, nie však prostredníctvom elektronického prideľovania.
• Vypracovať metodiku ročného hodnotenia pracovných výkonov prokurátora.
• Obmedziť funkčné obdobie šéfov krajských a okresných prokuratúr na maximálne dve 5-ročné funkčné obdobia.
• Obmedziť tzv. „správovú povinnosť“ podriadených zložiek voči generálnej prokuratúre.
• Dôraz na rozšírenie samostatnosti a zodpovednosti jednotlivých prokurátorov.
• Vo vzťahu k § 363 Trestného poriadku navrhuje skrátenie lehoty na využitie tohto mimoriadneho opravného prostriedku generálneho prokurátora a jeho využívanie len voči meritórnym rozhodnutiam.
• Výberové komisie rozšíriť o externého člena nominovaného Súdnou radou SR.
• Disciplinárne komisie rozšíriť o externého člena nominovaného Súdnou radou SR (riešenie vidí aj v zriadení Najvyššieho správneho súdu SR).
• Vznik „Štátnej rady prokurátorov“ zloženej nielen z prokurátorov, ale aj zo sudcov a ďalších právnikov mimo prokuratúry.
• V súvislosti s disciplinárnymi a výberovými konaniami vykonať zosúladenie so stavom súdov.
• Podrobnejšie majetkové priznania a čestné vyhlásenia prokurátorov vo vzťahu k užívanému majetku a majetku ich rodinných príslušníkov.
• Vypracovanie analýzy § 31 zákona o prokuratúre vo vzťahu k opätovnému zavedeniu podnetov v trestnej oblasti, avšak len pre vymedzené osoby, aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto inštitútu.
• Zvýšiť výsluchovú prax prokurátorov v konaní pred súdom tak, aby prokurátori uniesli dôkazné bremeno pred súdom, a to najmä vzdelávaním právnych čakateľov prokuratúry.
• Klásť dôraz na pravidelné informovanie verejnosti o činnosti prokuratúry.

Ján Šanta (1967) vykonáva od roku 2004 funkciu prokurátora na Úrade špeciálnej prokuratúry. Od roku 2005 bol vedúcim odboru ekonomickej kriminality a od roku 2010 je vedúcim oddelenia majetkovej kriminality, odboru ekonomickej kriminality. Funkciu prokurátora vykonáva nepretržite od roku 1996, pričom bol postupne prokurátorom okresnej ako aj krajskej prokuratúry na trestnom odbore.

Ján Šanta pôsobí aj v akademickej oblasti, a to od roku 1995, pričom v súčasnosti je externým pedagógom na katedre trestného práva Akadémie Policajného zboru, externým pedagógom na katedre trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského a externým pedagógom na katedre justičného vzdelávania Justičnej akadémie. Od roku 2004 vystupuje aj ako lektor k témam ekonomickej kriminality.

V životopise uvádza, že sa aktívne zúčastnil a predniesol príspevok na viac ako 20 vedeckých konferenciách.

Uvádza tiež, že je autorom viacerých vedeckých publikácií, pričom poslednou je publikácia „Trestné činy proti majetku a trestné činy hospodárske“ vydaná Akadémiou Policajného zboru.

Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhol poslanec Národnej rady SR za OĽANO Juraj Gyimesi.

• Prokuratúra je málo aktívna a iniciatívna
• Netransparentný a málo otvorený orgán
• Viaceré zastavené alebo odmietnuté veci, ktoré sa javia sporné, nevysvetlené alebo až nezákonné
• Nerovnomernosť prideľovania spisov a rozdiely vo výkonnosti prokurátorov
• Prideľovanie náročných a rozsiahlych spisov zo strany nadriadených prokurátorov ako trest
• Pochybnosti o rodinných väzbách prokurátorov a ich majetkových pomeroch
• Málo efektívny boj s kriminalitou
• Nízka dôvera verejnosti
• Dehonestácia prokuratúry zo strany zopár nesvedomitých, zákon porušujúcich, najmä vedúcich prokurátorov, ktorá nie je v súlade so zodpovednosťou ostatných poctivých a svedomitých prokurátorov

• Potreba budovania aktívnej prokuratúry (potrebné intenzívnejšie a iniciatívnejšie konanie prokurátorov bez trestných oznámení).
• Potreba intenzívnejšej previerkovej činnosti nadriadených prokuratúr voči podriadeným prokurátorom najmä pri zastavení či odmietnutí veci.
• Odsúhlasovanie zastavení alebo odmietnutí podriadených prokurátorov nadriadenými prokurátormi po vzore stálych komôr Európskej prokuratúry.
• Zakotvenie tzv. podporných žalôb či súkromných obžalôb (možnosť, najmä pre poškodeného, žiadať súd o preskúmanie uznesenia o zastavení konania).
• Prokurátori by mali sporné rozhodnutia vysvetľovať verejne spolu s nadriadeným prokurátorom.
• Vo výberových komisiách, v disciplinárnych komisiách a v Rade prokurátorov by mali mať zastúpenie aj iné právnické profesie pri zachovaní väčšiny prokurátorov.
• Generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora by mala voliť ad hoc zriadená Veľká justičná rada spojená zo Súdnej rady a Rady prokurátorov s cieľom odpolitizovať prokuratúru.
• Zriadenie novej prokurátorskej mapy tak, aby vznikli väčšie prokuratúry s aspoň 20 prokurátormi.
• Zavedenie elektronického prideľovania spisov na prokuratúre.
• Potreba sprísnenia výberových konaní na právnych čakateľov prokuratúry a prokurátorov s dôrazom na osobnostnú integritu (zavedenie psychologického posúdenia).
• Zavedenie podrobnejších majetkových priznaní prokurátorov.
• Spružnenie možnosti preradenia prokurátorov na nižší stupeň prokuratúry.
• Vytváranie tímov nadriadených aj podriadených prokurátorov v spoločensky exponovaných alebo dlho trvajúcich veciach s cieľom skrátiť prípravné konanie.
• Prokuratúra nesmie vytvárať priestor a dôvod na politické súperenie, eventuálne zneužívanie prokuratúry na nekalé účely a osobný prospech jednotlivcov a skupín.
• Posilnenie spolupráce so štátnymi orgánmi a medzinárodnej spolupráce.
• Potreba prijať zákon o preukazovaní pôvodu majetku, o lobingu, o hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov, novelizovať prokurátorské zákony.
• Potreba úpravy v oddeleniach a odboroch prokuratúry (niektoré zrušiť, niektoré posilniť, špecializovať).
• Zabezpečiť z pozície generálneho prokurátora obmedzenie akýchkoľvek vplyvov na prokurátorov.
• Potreba sfunkčnenia pozície asistentov prokurátorov.
• Zavedenie starobného dôchodku pre prokurátorov po 30 rokoch praxe.

Maroš Žilinka (1970) je od roku 2005 s krátkou prestávkou prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry, na ktorej zastáva funkciu riaditeľa odboru ekonomickej kriminality. V rokoch 2010 – 2012 bol štátnym tajomníkom Ministerstva vnútra SR.

Ako prokurátor pôsobí od roku 1993 a počas tohto obdobia prešiel všetkými stupňami prokuratúry na trestnom odbore.

Vo svojom životopise uvádza obsiahlejšiu vedeckú a publikačnú činnosť z oblasti trestného práva. Je externým členom pedagogického zboru Justičnej akadémie SR.

Prokurátor Maroš Žilinka mal byť podľa medializovaných informácií jednou z obetí plánovanej úkladnej vraždy viacerých vysokopostavených ľudí. V tejto veci sa aktuálne vedie vyšetrovanie.

Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhla Slovenská advokátska komora a poslankyňa za stranu Sme rodina Petra Hajšelová.

• Otrasená dôvera občanov v právny štát
• Uzavretosť prokuratúry a „pocit bezpečia“ prokurátorov, ktorý viedol k rozšíreniu nevšímavosti až ignorancie a formalizmu bez iniciatívy a nasadenia, tzv. „kultúra pohody“

• Zvýšenie dôvery občanov v prokuratúru a zmena kultúry na prokuratúrach.
• V trestnej oblasti je pre uchádzača prioritou zamerať sa na boj proti korupcii, nečestnému konaniu a zneužívaniu verejnej moci. Ďalej zameranie sa na boj proti závažnej ekonomickej kriminalite a na zaisťovanie výnosov z trestnej činnosti a tiež na trestné stíhanie právnických osôb. Navrhuje zaviesť preventívno – výchovné aktivity proti korupcii.
• V netrestnej oblasti je pre uchádzača prioritou aktívna účasť na príprave zákona o preukazovaní pôvodu majetku a využívanie oprávnenia prokurátora podávať žalobu na uplatnenie nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia; tiež aktívnejšie presadzovanie verejného záujmu a ochrana verejného majetku.
• Nekompromisné požiadavky generálneho prokurátora na vedúcich prokurátorov pre dosiahnutie zmeny kultúry na prokuratúrach.
• Vyvodzovanie zodpovednosti za neplnenie základných povinností prokurátorov a vedúcich prokurátorov.
• Zjednodušenie členenia organizačnej štruktúry generálnej prokuratúry.
• Využívanie inštitútu asistentov prokurátora.
• Radikálna obmena prevádzkového hardware v dátových centrách a inovácia počítačov prokurátorov a zamestnancov prokuratúry, elektronizácia justície, efektívna výmena elektronických dokumentov medzi políciou, prokuratúrou a súdmi, elektronický vyšetrovací spis.
• Prijatie stratégie kybernetickej bezpečnosti.
• Transparentnosť výberových konaní, dôraz na dodržiavanie profesijnej etiky.
• Podpora zriadenia Najvyššieho správneho súdu SR ako disciplinárneho súdu pre prokurátorov.
• Podpora novej koncepcie a otvorenia Rady prokurátorov SR obsadením aj neprokurátormi.
• Rozšírenie kompetencií novo-koncipovanej Rady prokurátorov najmä vo vzťahu k dôkladnému skúmaniu majetkových pomerov prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry.
• Opatrenia na umožnenie verejnej kontroly zaťaženosti a výsledkov práce prokurátorov.
• Prispôsobenie sa reforme súdnej mapy.