JUDr. Juraj Kliment
O uchádzačovi
Juraj Kliment (1964) vykonáva od roku 1999 funkciu sudcu trestnoprávneho kolégia na Najvyššom súde SR. Od roku 2006 je riadiacim predsedom senátu. Funkciu trestného sudcu vykonáva nepretržite od roku 1990, pričom bol postupne sudcom okresného ako aj krajského súdu.
Absolvoval viacero odborných stáží na zahraničných súdoch pre trestné veci. Od roku 2020 je členom Súdnej rady SR ako zástupca vlády. Ovláda anglický a nemecký jazyk.
V životopise uvádza jeden publikovaný článok v oblasti trestného práva.
Ako sudca rozhodoval aj v kauze Cervanová, následne spolupracoval na tvorbe knihy s touto tematikou s Petrom Tóthom, o ktorom sa neskôr zistilo, že úzko spolupracoval s Mariánom Kočnerom.
Senát, ktorého bol predsedom, rozhodoval v kauze „nástenkový tender“, za čo získal ocenenie Judikát roka 2019.
Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhol Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied.
Uchádzač uvádza tieto problémy súvisiace s fungovaním prokuratúry
- Systémová porucha pri výkone kompetencií prokuratúry ako jediného obžalobcu v krajine
- Pasivita, rutina a miestami až alibizmus niektorých vedúcich činiteľov prokuratúry
- Uzavretosť prokuratúry bez možnosti kontroly procesov
- Pochybnosti o tom, že prokurátori nepostupujú a nerozhodujú profesionálne, aktívne a v prísnom súlade s ústavou a zákonmi (kritizuje napríklad čisto formálny výkon dozoru v trestných veciach, negovanie účinného výkonu dozorových oprávnení, relativizovanie zásady legality a oficiality, zužovanie rozsahu trestného stíhania, nenapadnutie nerešpektovania právneho názoru opravného súdu)
- Náhodné pôsobenie v netrestnej oblasti s častými pochybeniami
- Problémy v personálnych otázkach (napr. generačná výmena prokurátorov, kariérny postup, preradenie prokurátora, disciplinárne konania)
- Nedostatok zdržanlivosti v živých veciach (osobné emócie vo vyjadreniach)
- Nadbytočná byrokratická záťaž prokurátorov
Uchádzač navrhuje tieto riešenia pre lepšie fungovanie prokuratúry
- Návrat prokurátorov k dôslednému využívaniu zákonných oprávnení, k plneniu zákonných povinností a k dominancii hrdosti, zmyslu pre zodpovednosť a ochote získať si dôveru verejnosti zo strany prokurátorov.
- Skvalitnenie riadiacich činností okresných a krajských prokurátorov, pričom by sa mali podieľať aj na vybavovaní vecí.
- Zabezpečenie autonómnosti prokurátorov.
- Plynulá generačná výmena a obmena prokurátorov.
- Zákaz skrátenia praxe čakateľov prokuratúry a dostatočné skúmanie ich spôsobilosti sa stať prokurátorom.
- Kariérny postup by mal prebiehať bez výnimiek a obchádzania príslušných predpisov.
- Potrebné je prehodnotiť pracovné zaradenie niektorých prokurátorov, ktorí nevybavujú prokurátorskú agendu, a zaradiť ich do riadneho výkonu (takéto miesta treba obsadiť neprokurátormi).
- Výkon funkcie okresného a krajského prokurátora by mal byť obmedzený na dve po sebe idúce obdobia.
- Vzdelávanie by malo byť trvalou a kontrolovanou súčasťou výkonu funkcie prokurátora.
- Potrebná účinná kontrola majetkových priznaní prokurátorov.
- Rada prokurátorov a Etická komisia by mali byť začlenené do procesov všeobecnej kontroly, kariérnych postupov a disciplinárnych konaní.
- Presadzovanie zásady lojálnej spolupráce s orgánmi verejnej moci (včasná a účinná spolupráca).
- Potreba vykonať personálny audit prokuratúry na odstránenie byrokratickej záťaže.
- Otvorené, pravdivé a relatívne úplné informovanie o činnosti prokuratúry.
- Presadenie princípov štandardného výkonu právomocí prokuratúry – princípu formálne aj materiálne účinného vykonávania zákonných oprávnení a plnenia povinností, princípu osobnej zodpovednosti každého prokurátora, princípu otvorenosti prokuratúry, princípu kolegiality vo vzťahu medzi prokurátormi, princípu riadneho a včasného uplatňovania disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov.
- Prestavenie výberu prokurátorov, aby boli vyberaní odborne a mravne spôsobilí uchádzači.
- Poskytovať informácie a hovoriť s verejnosťou musí každý prokurátor.